S jeseňou sa „prihlásil“ aj sviatok všetkých školských knižníc – Medzinárodný deň školských knižníc. Ani na tú našu sme, samozrejme, nezabudli. Predsa aj knihy musia oslavovať! Sú tu pre všetkých, malých i veľkých, zvedavcov aj výmyselníkov. Naša školská knižnica núdzu o svojich pravidelných návštevníkov a vypožičiavateľov nemá. Ale občas si ju treba pripomenúť i netradičnými a zaujímavými aktivitami.
Tak sa 26. októbra 2011 zaplnili priestory jazykovej učebne (do knižnice sa nás veľa nevojde) mladými čitateľmi a malými poslucháčmi. Program bol pripravený zvlášť pre žiakov 1. a zvlášť pre žiakov 2. stupňa a bol naozaj pestrý. Pripravili ho učitelia slovenského jazyka v spolupráci s dievčatami zo 6. ročníka.
Mladších čitateľov bol navštíviť i šašo, ktorý sa veľmi tešil bohatej účasti detí. Povypytoval sa ich, aké knihy najradšej čítajú a prezradil, že on obľubuje najmä tie, kde vystupuje on a jeho kamaráti. Keďže všetky deti odpovedali, že majú rady rozprávky, šašo ich pozval pozrieť si rozprávku O kohútikovi a sliepočke, ktorú nám zahrali žiačky 6. ročníka s maňuškami. Pani učiteľka si zase preverila, či deti naozaj poznajú rozprávku a pripravila si pre nich prezentáciu, v ktorej mali postupným odhaľovaním zistiť, aká rozprávková bytosť sa v nej skrýva. Deti potvrdili, že rozprávkové postavičky poznajú a táto úloha im nerobila žiadne problémy. Nakoniec si deti mohli vyrobiť záložku do knihy ako pamiatku na Deň školských knižníc a boli obdarované sladkosťou. Kým si deti dokončievali svoje záložky, na chodbe už netrpezlivo prešľapovali ich starší spolužiaci, pre ktorých bol pripravený taktiež bohatý program. Keďže rozprávky majú radi nielen tí mladší, ale priznajme si, i my starší, rozprávkovú bytosť hádali i starší žiaci, ktorí sa tiež nedali zahanbiť a všetko uhádli. Pre starších žiakov bola pripravená aj súťaž, v ktorej mohli vyhrať, ako inak, hodnotnú knihu. Súťaž prebiehala tak, že pani učiteľka im púšťala soundtracky z rôznych filmov a rozprávok (z tých, ktoré majú svoju knižnú podobu a boli sfilmované) a oni mali uhádnuť, z ktorého filmu či rozprávky daný soundtrack je. Pri Narnii sa trošku zapotili, ale keď počuli zvučku z rozprávky Tri oriešky pre Popolušku, každá ruka písala J. Na záver pán učiteľ povedal krásne slová, prečo je lepšie prečítať si knihu, než si jej sfilmovanú verziu pozrieť v televízore a nejde iba o to, že televízorom nevieme zabiť muchu J. Pri čítaní kníh ste vy režisérom, danú postavu si vymodelujete podľa vašich predstáv, nie tak, ako vám ju nanútil režisér. A to, že čítaním si obohacujete slovnú zásobu, asi ani nemusím pripomínať. Tak vám prajem veľa bohatých zážitkov a radosti z čítania, aby kniha patrila k vašim verným spoločníkom.http://skolavelkelovce.edupage.org/photos/?photo=album&gallery=68